Augustom sa pomaly končí včelí rok. Včely, ktoré sa teraz liahnu, tvoria základ zimnej populácie. Včely si nielen vytvárajú zásoby v plástoch, ale aj tvoria vo svojom tele tukovo-bielkovinové telesá, ktoré sú pre ne zdrojom energie. Z úľa vyženú aj posledných trúdov. V úli sa zmenšuje činnosť.

V septembri sa liahne sa posledné väčšie množstvo mladušiek. Včely si tvoria väčšie tukovo-bielkovinové teleso. Včely sa pripravujú na zimný pokoj. V slnečných dňoch októbra ešte preletujú mladušky v okolí úľa a orientujú sa v prostredí. Pomôže im to vyletieť na jar za znáškou.

Čo je tukové teleso?

Včely si vytvárajú tukové zásoby ako aj ľudia. Včela ale nemôže byť obézna  😉 Tukové teleso včiel hromadí prebytočné výživné látky z krvi. Výživné látky včela potrebuje na činnosť svojich žliaz – na tvorbu vosku, kŕmnej kašičky, na tvorbu vajíčok u matky… Získava tak ochranu proti hladu. Navyše v zimnom období a v studenom počasí pomáha tukové teleso vytvárať tepelnú ochranu včely. Je uložené prevažne v brušku včely. Ale je pomenej aj v ostatných častiach tela. Vytvára v brušku vrstvy pod pokožkou a čiastočne obaľuje aj tráviace ústroje. Najsilnejšie sa vyvíja včelám vyliahnutým koncom vegetačného obdobia – dlhovekým včelám.

Včely sa celú zimu spoliehajú nielen na svoje tukové zásoby ale hlavne na plné plásty.

Plné plásty sú aj výsledkom včelárovej celoročnej práce.

Včely si vytvárajú zásoby (zdroj: pixabay.com)

V plástoch včely zhromažďujú peľ, nektár a medovicu.

Peľ potrebujú najme ako zdroj potravy pre larvy. Mladušky peľ odoberajú od lietaviek a skladujú ho natlačený v bunkách. Krŕmičky i dojčičky podľa potreby odoberajú z týchto buniek peľ a spracujú ho pomocou výlučkov hltanových žliaz na potravu bohatú na bielkoviny. Touto potravou kŕmia larvy staršie ako tri dni. Larvu matky ale kŕmia výlučne materskou kašičkou – tá je produkovaná včelami kojičkami pre malé larvičky a pre larvu matky. Materská kašička je veľmi cenená pre svoje liečivé účinky.

Včely si odovzdávajú nektár (zdroj: pixabay.com)

Nektár odovzdávajú včely lietavky úľovým včelám. Tie ho zahusťujú – znovú a znovu ho vyvrhujú do teplého a vetraného úľa. Tam sa voda zo sladiny stále viac a viac odparuje. Zároveň pridávajú do sladiny potrebné enzýmy. Uskladňujú ju v bunkách plástu a tam postupne zreje na med. Hotový med včely zaviečkujú. Včely majú vnútorné orgány uspôsobené tak, aby nektár neprišiel v žiadnom prípade do styku s tráviacimi šťavami. Majú na to vyvinutú svalnatú chlopňu – česlo, ktorá uzavrie vstup do žalúdka. (O výrobe medu tu.)

Včely znovu a znovu nechávajú odparovať vodu z kvapiek sladiny (zdroj: pixabay.com)

Medovnica borovicová (zdroj: wikimedia.org)

Medovicu zberajú včely z ihličnatých stromov – je to výlučok malých chrobáčikov – medovníc. Sú drobnučké a na konárikoch ich ľahko prehliadneme vďaka ich farbe i postaveniu tela súbežne s ihlicami stromu.

Včely zberajú a do úľa nosia aj propolis – zbierajú ho z pukov stromov a krov. Obsahuje veľké množstvo látok, ktoré bránia rozvoju mikroorganizmov. Včely ním tmelia vnútorné steny úľa a upchávajú trhliny. Používajú ho aj na konzerváciu mŕtvych tiel votrelcov, aby sa v úli nerozkladali.

Včely majú aj špecializované nosičky vody. Vodu včely potrebujú aj na ochladzovanie úľa. Neuskladňujú ju ale. Ak včela, ktoré priniesla do úľa vodu, zistí, že ju práve nepotrebujú, zostane sedieť v úli ako živá bandaska a čaká, až ju využijú.

Včely nasávajúce vodu (zdroj: pixabay.com)