V máji rozkvitajú ovocné stromy, púpava a repka. Včely majú pripravenú hostinu. Keď sa k ním neskôr pridá kvitnúci agát, lipa a komonica, nevedia včielky čo skôr. Z úľa ich vyletuje najväčšie možné množstvo, aby naplnili voskové bunky plástov voňavým nektárom a peľom. (Ako včely vytvárajú med tu.)
Včely tak preplnia úľ plodom a znáškami, že môžu mať málo miesta. Pripravia sa na vyrojenie. V úli môže byť na vrchole znáškového obdobia 40 000 až 60 000 robotníc a niekoľko stovák trúdov.
Čo je rojenie?
Roj je prirodzená forma rozmnožovania včelstiev. Keďže je včelám v úli stále tesnejšie a na prácu je ich až-až, poniektoré nemajú čo robiť. Navyše matka nachádza stále menej a menej buniek na kladenie vajíčok, keďže sú tieto naplnené zásobami a plodom. Takže kladenie spomalí. Lenže tým pádom sa znižuje aj vylučovanie jej feromónov. Putá, ktoré držia včelstvo pohromade ako jeden organizmus, povoľujú. Naruší sa harmonický život včelstva. Včely prestanú plynulo stavať, menej sa starajú o plod, menej vyletujú za znáškou. Sú agresívnejšie, pichavejšie. Začnú stavať materské misky. Matka do nich nakladie vajíčka a včely vystavajú materské bunky. Včely sa následne menej starajú o matku. Keďže je tá menej kŕmená a kladie menej vajíčok jej vaječníky sa scvrknú – matka schudne a je ľahšia – vráti sa jej schopnosť lietať. Takže len čo je zaviečkovaná prvá materská bunka aje vonku dobré počasie, matka sa s časťou úľa vysťahuje – vyrojí. Roj sa usadí na nízkom blízkom mieste a zostáva tam dlhšie – dokiaľ včely nenájdu miesto na vytvorenie nového včelstva.
V tomto roji sú zastúpené včely všetkých vekových skupín. Navyše si so sebou nesú zásoby na tri dni. Skúsený včelári sa snažia rojovej nálade včiel predísť – rojenie znižuje zberaciu aktivitu včiel a navyše sa musia postarať o vyrojené včely.
Čo je materská miska a materská bunka?
Materská miska je vosková stavba na okraji plastu mištičkového tvaru. Do nej matka uloží oplodnené vajíčko. Včely potom materskú bunku dostavajú do nepravidelného žaluďovitého tvaru pre vývoj novej matky. Larvu v nej umiestnenú kŕmia materskou kašičkou tak bohato, až v nej takmer pláva. Priestor a krmivo pomáha vývinu larvy na novú matku.
Čo sa deje so zvyškom včelstva, ktoré zostane v úli?
Vo zvyšku včelstva zostane nová vyliahnutá matka. Len čo sa prvá nová matka prehryzie viečkom bunky, vyhľadá ostatné materské bunky v úli, vyhrýzie v stenách buniek otvor a matky v nich usmrtí. Zostane jedinou matkou v úli a včelstvo sa pomaly upokojí a vráti do bežného života . Ak je vo včelstve naozaj silná rojová nálada, stane sa, že sa s časťou zvyšného včelstva vyrojí aj mladá matka a vytvoria sa poroje – s niekoľkými mladými matkami.
Čo je materský feromón?
Je to prírodná chemická látka, ktorú vylučuje matka včiel. Na rozdiel od bežných vôni ju nezaznamenáva nos, ale cíti ju orgán na podnebí pri ústi nosnej a ústnej dutiny. Feromón včelej matky volajú včelári materská látka. Matka ho vylužuje žľazou končiacou v blízkosti kusadiel. Pri starostlivosti o matku, olizujú tento feromón včielky priamo z matky. A keďže včely spolupracujú, podávajú si tento feromón stále ďalej a ďalej. Keď matka vo včelstve chýba alebo vylučuje feromónu menej, reagujú včely na nedostatok zakladaním materských buniek. Navyše je tento feromón veľkým lákadlom pre trúdov.
Ak sa včelárovi podarí zabrániť vyrojeniu, včielky pokračujú vo svojom harmonickom živote – stavajú, starajú sa o plod i matku, tvoria zásoby. Výsledkom je množstvo voňavého medu.
V júli už ubúda znáška a tým pádom včely menej stavajú plásty, matka kladie menej vajíčok a dorastá menej plodu. Včely začínajú vyháňať z úľov trúdov.
Trúd – kto je to?
Trúd je včelí samček. Trúdy a liahnu z neoplodnených vajíčok. Tie matka kladie do geometrických buniek, ktoré sú väčšie a hlbšie ako bunky robotníc. Trúd žije len asi šesť týždňov alebo dokedy sa nespári. V úli sú približne od marca do júla – v zime sú úli len vo výnimočných prípadoch. Na jeseň ich včely z úľa nemilosrdne vyháňajú. Trúd je okrem oplodnenia matky pre včelstvo zbytočný. Trúd nemá žihadlo, nepodieľa sa na činnosti včelstva žiadnou činnosťou – výnimočne pomáha zohrievať plod. Ale nevie ani donášať nektár a peľ, ani stavať, ani strať sa o potomstvo. Včely ho v úli vlastne znášajú len kvôli rezerve – aby mal kto oplodniť novú matku. V úli je ich primerne 500 – 600, zriedkavo aj niekoľko tisíc. Po vyliahnutí ho počas dvoch – troch dni kŕmia mladušky, neskôr sa kŕmi sám zo zásob. Od ôsmeho dňa pravidelne 2 – 5 krát denne vylietavajú na zhromaždište a hľadajú matku. Spoznáme ich na prvý pohľad podľa veľkých očí – tie im majú pomôcť nájsť matku. Rovnako majú aj o jeden článok dlhšie tykadlá – aby boli citlivejšie na vyhľadanie neoplodnenej matky.