Vyslovene náhodné stretnutie.

Hľadala som popri rieke kamene na tvorenie a zrazu mi do očí udrela farebná škvrna v zelenej tráve. Keď som sa sklonila, našla som na steble tróniť túto krásavicu  – a vôbec sa nebála, že by si na nej mohol niekto pochutnať.

Nádherná húsenica lišaja mliečnikového.

Tento nočný motýľ je rozšírený od západnej Európy až po severnú Čínu a vidieť sa dá dokonca aj v Severnej Amerike. Je čiastočne sťahovavý. Má rád slnkom vyhriate miesta skôr stepného charakteru – okraje polí a lesov, suché stráne, kamenité svahy s riedkou vegetáciou, medze, kde je dostatok jeho obľúbenej potravy. Tou je mliečnik chvojkový.

Je to druh, ktorý je citlivý na chladné počasie a preto je hojný v teplých a suchých rokoch – vtedy je možné ho pozorovať až vo výške 1900 m. n. m. Naopak v chladných a mokrých je vzácny. Vidieť ho môžeme od mája do júla, vzácne sa v septembri objavujú motýle druhej generácie. Máva rozpätie krídel 70 – 85 mm. Vrchné, predné krídla sú červenkasté žltošedé s olivovo zeleným pruhom od špičky krídla k vnútornej strane.Zadné sú červené s veľkou čiernou škvrnou a čiernym pásikom lemujúcim vonkajší okraj. Telíčko má motýľ olivovozelené a na zadočku má prvé dva články označené na bokoch čiernym a bielym prúžkom. Ostatné články majú len jemný biely prúžok. Tykadlá a nohy má biele, spodnú stranu tela červenkastú.

Motýľ cez deň obvykle odpočíva na kmeňoch alebo múrikoch, kde mu sfarbenie vrchných krídel pomáha splývať s prostredím. Skrývať sa môže aj vo vegetácii. Vylietava za súmraku. Ale jeho nočná aktivita je pomerne krátka, končieva po polnoci. Vtedy prebieha aj párenie a vzápätí po ňom samička aj kladie vajíčka. Tie sú svetlozelené až modrozelené, hladké a lesklé, guľaté s priemerom asi 1 mm. Samička ich liadie jednotlivé alebo v maličkých skupinkách do horných častí hostiteľskej rastliny. Húseničky sa liahnu asi po 10 dňoch.

Zdroj: pixaby.com

Húsenica je krásna. Nájsť ju môžete od júna do septembra. Húsenica je taká potvora – počas vývoja mení farbu a sťažuje tak nám laikom určenie :-D. Po vyliahnutí má asi 4 mm a je čierno sfarbená s bielymi škvrnami a červeným pásom pozdĺž tela. Cez deň sa drží pri zemi – v nižších častiach rastlín a až za súmraku vystupuje vyššie.

Po prvom zvlečení sa mení jej základná farba na zelenú a objavuje sa charakteristická kresba. Tá je s pribúdajúcimi instarmi* viditeľnejšia – a takú som ju našla ja. Kresba je zložená z dvoch veľkých a niekoľkých malých kruhových škvŕn bielej farby na bokoch každého článku. Hlava, osteň na konci tela a chrbtový pruh sú vždy oražovočervené. Vtedy už je húsenica odvážnejšia a spolieha sa na svoje ochranné sfarbenie. Vylieza do vyšších častí rastlín a nebojí sa tam zostať aj cez deň – na moje veľké šťastie :-).

Na konci rastu meria húsenica 70 – 90 mm a základná farba je veľmi rôznorodá – môže byť zelená, oranžová, červená i čierna.

Ak je húsenica ohrozená, šklbe telom zo strany na stranu a vyvrhuje tmavozelenú tekutinu – natrávenú potravu.

Zdroj: wikipedia.org

Pred kuklením opustí hostiteľskú rastlinu a ďaleko od nej si vytvorí medzi lístím, konárikmi a kamienkami na povrch pôdy riedky kokon a v ňom sa premení na 40 – 45 mm dlhú, svetlú žltohnedú kuklu s jemnou tmavou kresbou. Ako kukla aj prezimuje. Motýľ sa liahne v rozmedzí dvoch týždňov až dvoch i viac rokov v závislosti na počasí.

 

Mliečnik

 

Čo jej chutí? Hlavne mliečnik a hlavne mliečnik chvojkový.

Výnimočne ich nájdeme aj na štiave, horčiaku, vinnej réve, bažanke alebo vrbovke – tam som ju našla aj ja.

 

* Instar alebo vzrastový stupeň je etapa larválneho vývojového štádia hmyzu ohraničená spravidla dvomi zvlečeniami kutikuly (= pokožky húsenice). Väčšina druhov húseníc má počas svojho vývoja 4 až 5 instarov.