Táto krehká kráska má, na rozdiel od veternice lesnej, s ktorou si môžeme pomýliť, menšie kvety. Jemné biele lupienky tvoria korunku veľkú 1,5 – 4 cm a môže v nej byť 6 – 7 lupienkov pravidelného vajcovitého tvaru. Kvitne skôr ako veternica lesná – v apríli, niekedy už v marci. Na jar vyraší spod zeme prízemný lístok a potom rýchlo vyhúkne celá rastlinka. Veľké plochy veternice hájnej nájdeme v lese i na vlhkejších lúkách. Často ju vidieť i v parkoch.  Má rada listnaté lesy s dostatkom svetla, veľa vlhkosti i miesta s výživnou vrstvou humusu. Pod zemou skrýva plazivý tmavohnedý až čierny podzemok – je zásobárňou  výživných látok. Na jeho konci rastie jedna (občas dve) dlhá krehká stonka – zväčša je holá alebo jemne chlpatá. Zaujímavé je, že stonka má jemne fialovkastú farbu.  Niekedy je vysoká takmer 30 cm, ale obvykle menej. Listy sú stopkaté a dlaňovité – troj alebo päťčlenné a sú vrúbkované (nerovnako hlboko pílkovité).

Krásne biele kvety môžu byť občas z vonkajšej strany ružovkasté.

V strede majú terčík z žltkastého piestika a zo žltých krátkych tyčiniek – majú veľa peľu a sú na jar bohatým zdrojom potravy pre všetok opeľujúci hmyz. Kvety sú obojpohlavné. Jej plody sú nažky veľké 3 – 5 mm. Sú chlpaté, s krátkym zakriveným zobáčikom, bez krídelka. Až plody dozrejú, nadzemná časť rastliny odumiera. Plody rozširujú mravce.

Veternica patrí k iskernikovitým a tak ako všetky iskernikovité je jedovatá. Je jedovatá pri požití a vraj 30 rastlín môže zabiť dospelého človeka. K otrave pri zjedení dochádza skôr u zvierat – dobytka, koní, prasiat, hydiny… Pravdepodobnejší a teda aj nebezpečnejší je ale kontakt s jedovatou šťavou. Pri prenose do očí, napríklad pri trhaní kvetov, vyvoláva podráždenie spojiviek a toto môže prejsť až k zápalu spojiviek. Na pokožke môže spôsobiť podráždenie, zápaly alebo až pľuzgiere, ktoré sa zle hoja.

Zaujímavé je, že po usušení jedovatosť z časti zmizne. A tak sa využívala aj v ľudovom liečiteľstve. Dnes však už len ako okrasná rastlina.

Veternica hájna rastie po celej Európe okrem niektorých teplých oblastí (Sicília, Grécko, Sardínia), vo východnej Ázii až po severnú Koreu. Rastie aj v Severnej Amerike.